Ako požiadať úrad o informácie: praktický návod k infozákonu

Koľko stála oprava chodníka pred vaším domom? Kto dostal zákazku na odvoz odpadu a za akú cenu? Ako hlasovali poslanci zastupiteľstva? Na tieto a mnohé ďalšie otázky máte právo dostať odpoveď. Zaručuje ho zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý sa bežne nazýva infozákon. Hoci platí už viac ako štvrťstoročie, mnohí ľudia ho stále nevyužívajú, pretože nevedia, ako postupovať.

Kto musí informácie poskytnúť

Povinnými osobami sú najmä štátne orgány, obce, mestá a samosprávne kraje. Patria sem aj organizácie, ktoré zriadili, napríklad školy či technické služby, a právnické osoby, ktoré hospodária s verejnými peniazmi alebo rozhodujú o právach a povinnostiach ľudí. Informácie musia poskytnúť aj firmy, v ktorých má štát alebo samospráva rozhodujúci podiel.

Právo žiadať informácie má každý – fyzická aj právnická osoba. Žiadateľ nemusí vysvetľovať, na čo informáciu potrebuje, ani preukazovať, že sa ho vec týka.

Časť informácií musia úrady zverejňovať aj bez žiadosti. Obce napríklad zverejňujú rozpočet, záverečný účet, uznesenia zastupiteľstva, všeobecne záväzné nariadenia či informácie o tom, kde a ako možno podať žiadosť. Ak niečo z toho na webe obce chýba, je to dobrý dôvod požiadať o to písomne.

Ako napísať žiadosť

Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronicky alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Nemusí mať predpísaný formulár, musí však obsahovať niekoľko náležitostí, inak ju úrad môže vyzvať na doplnenie:

• komu je žiadosť určená, teda názov úradu alebo organizácie,
• meno, priezvisko a adresu žiadateľa, pri firme názov a sídlo,
• ktorých informácií sa žiadosť týka – čím presnejšie, tým lepšie,
• akým spôsobom chcete informácie sprístupniť, napríklad e-mailom, poštou alebo nahliadnutím.

Pri formulovaní otázky sa oplatí byť konkrétny. Namiesto všeobecnej prosby o „všetko o rekonštrukcii námestia“ je lepšie požiadať o kópiu zmluvy so zhotoviteľom, jej dodatkov a faktúr za určité obdobie. Infozákon sa týka informácií, ktoré úrad má k dispozícii, nie názorov či vysvetlení, ktoré by musel nanovo vytvoriť.

Lehoty a poplatky

Povinná osoba musí žiadosť vybaviť bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní od jej podania alebo od odstránenia nedostatkov. Zo závažných dôvodov, napríklad ak treba vyhľadať veľký objem dokumentov, môže lehotu predĺžiť najviac o ďalších osem pracovných dní. O predĺžení musí žiadateľa vopred informovať a uviesť dôvod.

Informácie sa poskytujú bezplatne. Úrad môže požadovať len úhradu materiálnych nákladov, napríklad za kopírovanie, nosiče dát či poštovné. Ak ich chce účtovať, musí to žiadateľovi oznámiť.

Úrad môže žiadosť postúpiť inej inštitúcii, ak informáciu nemá, no vie, kto ju má. Musí to urobiť do piatich pracovných dní a žiadateľa o tom upovedomiť. Lehota na vybavenie potom plynie odznova u toho, komu bola žiadosť postúpená.

Keď úrad odmietne alebo mlčí

Niektoré informácie sú chránené, napríklad utajované skutočnosti, osobné údaje či obchodné tajomstvo. Ak úrad žiadosti celkom alebo sčasti nevyhovie, musí vydať písomné rozhodnutie s odôvodnením. Proti nemu sa možno odvolať do 15 dní od jeho doručenia; odvolanie sa podáva tomu úradu, ktorý rozhodol.

Ak úrad v lehote neodpovie vôbec a ani nevydá rozhodnutie, zákon sa na to pozerá tak, akoby žiadosť odmietol. Hovorí sa tomu fiktívne rozhodnutie a aj proti nemu sa možno odvolať. Ak neuspejete ani v odvolacom konaní, zostáva možnosť obrátiť sa na správny súd.

Informácie o tom, ako sa nakladá s verejnými peniazmi, nepatria úradu, ale verejnosti. Úrad je len ich správcom.

redakcia Svetlíka

Mnohé dokumenty pritom nemusíte ani žiadať. Zmluvy, objednávky a faktúry zverejňujú obce a štátne inštitúcie na svojich webových stránkach alebo v Centrálnom registri zmlúv. Skôr, než napíšete žiadosť, oplatí sa pozrieť tam.