Slovensko ubúda piaty rok po sebe. Čo hovoria čísla o obyvateľstve

Počet obyvateľov Slovenska klesá už piaty rok za sebou. Podľa údajov Štatistického úradu SR, o ktorých informovala verejnoprávna STVR, žilo na Slovensku na konci roka 2025 presne 5 409 407 ľudí. Medziročne ubudlo viac ako desaťtisíc obyvateľov, čo je druhý najväčší úbytok v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Väčší bol len v roku 2021, poznačenom pandémiou.

Menej narodených, viac zomrelých

Hlavnou príčinou poklesu je takzvaný prirodzený úbytok – rozdiel medzi počtom narodených a zomrelých. V roku 2025 sa na Slovensku živo narodilo približne 42-tisíc detí, zomrelo však viac ako 53 500 ľudí. Na sto tisíc obyvateľov pripadlo 776 živonarodených detí, čo je podľa štatistikov historicky najnižšia hodnota. Pôrodnosť bola podľa nich nižšia než napríklad v rokoch druhej svetovej vojny.

Úmrtnosť sa po výkyvoch v rokoch pandémie vrátila k dlhodobejším hodnotám, no počet zomrelých zostáva vysoký, pretože pribúda ľudí vo vyššom veku. Keďže zároveň ubúda narodených detí, rozdiel medzi oboma číslami sa neprestáva prehlbovať.

Za posledných šesť rokov prišla krajina len prirodzeným úbytkom o takmer 51-tisíc obyvateľov. Migrácia, teda rozdiel medzi počtom ľudí, ktorí sa na Slovensko prisťahovali a ktorí sa odsťahovali, bola síce kladná, no tento úbytok nevyrovnala.

• počet obyvateľov k 31. decembru 2025: 5 409 407,
• medziročný pokles: viac ako 10-tisíc ľudí,
• živonarodení v roku 2025: približne 42-tisíc,
• zomrelí v roku 2025: viac ako 53 500,
• prirodzený úbytok za šesť rokov: takmer 51-tisíc.

Prečo sa rodí menej detí

Demografi upozorňujú, že pokles pôrodnosti má viacero príčin a nie je len slovenským javom. Do veku, v ktorom ženy najčastejšie rodia, sa dostávajú menej početné ročníky narodené na prelome tisícročí. Mladí ľudia zakladajú rodiny neskôr, často až po skončení štúdia a získaní stabilného bývania, a mnohí z nich plánujú menej detí ako generácia ich rodičov. Podobný vývoj zaznamenáva väčšina európskych krajín.

Na úbytku obyvateľstva má v posledných rokoch najväčší podiel klesajúca plodnosť, ktorá prevážila kladné saldo migrácie.

zhrnutie hodnotenia Štatistického úradu SR podľa STVR

Čo to znamená pre krajinu

Zmeny v počte a zložení obyvateľstva sa prejavujú postupne, no ich dosah je dlhodobý. Menej detí dnes znamená o niekoľko rokov menej prvákov a neskôr menej absolventov, ktorí vstúpia na trh práce. Mnohé obce, najmä menšie, už teraz riešia otázku, či udržať vlastnú školu. Na druhej strane pribúda ľudí v dôchodkovom veku, čo zvyšuje nároky na zdravotnú a sociálnu starostlivosť aj na verejné financie.

Rozdiely sú aj medzi regiónmi. Okolie Bratislavy a niektorých krajských miest vďaka sťahovaniu obyvateľov rastie, zatiaľ čo viaceré vidiecke oblasti na juhu a východe krajiny ľudí strácajú rýchlejšie, než je celoštátny priemer.

Pokles počtu obyvateľov sa týka aj verejných financií. Menej ľudí v produktívnom veku znamená menej platiteľov daní a odvodov, z ktorých sa financujú dôchodky a zdravotná starostlivosť. Preto sa k demografickým prognózam opakovane vracajú aj inštitúcie, ktoré posudzujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a otázky pôrodnosti, bývania a podpory rodín sa pravidelne objavujú v politickej diskusii.

Ako sa údaje zisťujú

Štatistický úrad SR zverejňuje údaje o pohybe obyvateľstva štvrťročne a za celý rok. Vychádza z hlásení matrík o narodeniach, úmrtiach, sobášoch a rozvodoch a z evidencie sťahovania. Raz za desať rokov sa uskutočňuje sčítanie obyvateľov – posledné sa konalo v roku 2021 a po prvý raz prebehlo výlučne elektronicky na základe údajov z registrov a samosčítania.

Demografické čísla sa menia pomaly a len zriedka sa z nich stáva hlavná správa dňa. Pre budúcnosť krajiny však patria k najdôležitejším. Svetlík sa k nim bude pravidelne vracať, keď štatistici zverejnia nové údaje.