Inflácia v auguste spomalila na 3,1 percenta, najmenej za takmer dva roky

Rast cien na Slovensku sa v lete ďalej spomaľoval. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien bol v auguste medziročne vyšší o 3,1 percenta, vyplýva z údajov, ktoré v polovici septembra zverejnil Štatistický úrad SR. Ako informovala agentúra TASR, ide o najnižšiu hodnotu od septembra 2024, keď inflácia dosiahla 2,9 percenta.

Ešte zreteľnejšie to vidno pri porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Medzimesačná inflácia bola v auguste nulová, teda ceny v priemere oproti júlu nestúpli ani neklesli. Štatistici to vysvetľujú tým, že ceny v jednotlivých oblastiach spotrebného koša sa hýbali opačnými smermi a navzájom sa vyrovnali.

Priemerná inflácia za posledných dvanásť mesiacov, teda od septembra 2025 do augusta 2026, dosiahla 3,9 percenta a v porovnaní s predchádzajúcim obdobím mierne klesla. Aj tento pomalšie sa meniaci ukazovateľ tak potvrdzuje, že tempo zdražovania sa postupne zmierňuje. Harmonizovaný index sa zostavuje podľa jednotnej metodiky Európskej únie, takže ho možno porovnávať s ostatnými krajinami eurozóny.

Čo zdraželo a čo zlacnelo

Z trinástich oblastí, do ktorých štatistici rozdeľujú výdavky domácností, sa v auguste oproti júlu zvýšili ceny v šiestich. Najviac, o 1,3 percenta, stúpli ceny v doprave. Pri bývaní a energiách išlo len o nepatrný rast o 0,1 percenta. V piatich oblastiach ceny medzimesačne klesli: oblečenie a obuv zlacneli o 0,8 percenta, potraviny a nealkoholické nápoje o 0,4 percenta a o rovnakú hodnotu aj výdavky na zdravie. V dvoch oblastiach, vo vzdelávaní a v poisťovníctve a finančných službách, sa ceny nezmenili.

• medziročná harmonizovaná inflácia: 3,1 percenta,
• medzimesačná zmena cien: 0 percent,
• priemerná inflácia za posledných dvanásť mesiacov: 3,9 percenta,
• potraviny a nealkoholické nápoje medziročne: pokles o 2,5 percenta,
• bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá medziročne: rast o 9,5 percenta.

Potraviny tlmia, energie dvíhajú

Pri medziročnom pohľade sú rozdiely medzi jednotlivými položkami výrazné. V dvanástich z trinástich oblastí sú ceny vyššie ako pred rokom, no rozpätie siaha od 0,4 percenta pri oblečení až po 9,5 percenta pri bývaní a energiách. Jedinou oblasťou, kde sú ceny nižšie ako pred rokom, sú potraviny a nealkoholické nápoje, ktoré zlacneli o 2,5 percenta. Práve ony teda najviac prispeli k tomu, že celková inflácia klesla.

Pre domácnosti to znamená, že nákup v obchode je v priemere o niečo lacnejší ako vlani, no účty za bývanie a energie zostávajú citeľne vyššie. Keďže tieto výdavky tvoria u mnohých rodín, najmä u dôchodcov, veľkú časť rozpočtu, pocit zdražovania môže byť silnejší, než napovedá celkové číslo.

Spomalenie inflácie zároveň neznamená, že ceny klesajú. Znamená len to, že rastú pomalšie ako v predchádzajúcich mesiacoch. Cenová hladina ostáva vyššia než pred rokom a tobôž než pred niekoľkými rokmi, keď sa zdražovanie po energetickej kríze prudko zrýchlilo.

Jadrová a čistá inflácia

Štatistický úrad sleduje aj ďalšie ukazovatele, ktoré pomáhajú odhaliť, ako sa vyvíjajú ceny bez vplyvu rozhodnutí štátu. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa regulované ceny ani vplyv zmien nepriamych daní, bola podľa TASR v auguste medziročne na úrovni 1,5 percenta a medzimesačne sa nezmenila. Čistá inflácia, z ktorej sú navyše vylúčené ceny potravín, dosiahla medziročne 3,1 percenta a oproti júlu sa zvýšila o 0,1 percenta.

Obojsmerný pohyb cien v jednotlivých oblastiach spotrebného koša podľa štatistikov vyústil do nulovej medzimesačnej inflácie.

zhrnutie komentára Štatistického úradu SR

Čo sledovať ďalej

Jeden mesiac ešte nie je trend. Na vývoj cien na jeseň budú vplývať ceny pohonných látok, ktoré v septembri opäť rástli, začiatok vykurovacej sezóny aj rozhodnutia o regulovaných cenách energií na budúci rok. Septembrové údaje zverejní Štatistický úrad SR v polovici októbra a Svetlík ich opäť prinesie aj s vysvetlením.