Ako vzniká štátny rozpočet a kto ho napokon schvaľuje

Každú jeseň sa v správach objavujú rovnaké slová: návrh rozpočtu, konsolidácia, deficit, schvaľovanie v parlamente. Za nimi sa skrýva proces, ktorý trvá takmer celý rok a zapája doň ministerstvá, vládu, nezávislé inštitúcie, poslancov aj prezidenta. Rozpočet pritom nie je len tabuľka čísel. Určuje, koľko peňazí pôjde na školy, cesty, nemocnice, políciu či kultúru a z čoho sa tieto výdavky zaplatia. Pozreli sme sa na to, ako celý postup funguje.

Rozpočet verejnej správy a štátny rozpočet

Oba pojmy sa často zamieňajú, no nie sú totožné. Rozpočet verejnej správy je širší a zahŕňa hospodárenie štátu, obcí, samosprávnych krajov, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a ďalších verejných inštitúcií. Podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa zostavuje na tri roky – na rok, ktorý nasleduje, a na dva ďalšie. Záväzný je však iba prvý z nich, ďalšie dva slúžia ako výhľad.

Štátny rozpočet je jeho najväčšou časťou. Ide o príjmy a výdavky samotného štátu, teda ministerstiev a ďalších ústredných orgánov, a schvaľuje sa každoročne osobitným zákonom o štátnom rozpočte. Obce a kraje majú vlastné rozpočty, ktoré schvaľujú ich zastupiteľstvá.

Od prognózy k návrhu

Prípravu riadi ministerstvo financií. Východiskom sú odhady, ako sa bude vyvíjať ekonomika a koľko štát vyberie na daniach. Pripravujú ich dva výbory – Výbor pre makroekonomické prognózy a Výbor pre daňové prognózy. Ich členmi sú okrem ministerstva aj odborníci z Národnej banky Slovenska, bánk a analytických inštitúcií, takže prognóza nevzniká len na pôde vlády.

Na základe týchto odhadov ministerstvo financií stanoví, koľko môžu jednotlivé rezorty minúť. Ministerstvá potom predkladajú svoje požiadavky a začína sa vyjednávanie, ktoré býva najťažšou časťou celého procesu. Požiadavky rezortov spravidla prevyšujú možnosti rozpočtu a vláda musí rozhodnúť, čo uprednostní. Výsledný návrh schvaľuje vláda na svojom rokovaní.

Podľa zákona má vláda predložiť návrh štátneho rozpočtu parlamentu najneskôr do 15. októbra, pripomenula v auguste verejnoprávna STVR. Poslanci tak majú na jeho prerokovanie približne dva a pol mesiaca pred začiatkom nového roka.

Čo sa deje v parlamente

Schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte patrí podľa Ústavy SR medzi právomoci Národnej rady. Návrh prechádza tromi čítaniami ako každý iný zákon. V prvom poslanci rozhodujú, či ho budú ďalej prerokúvať. Potom ho posudzujú výbory, pričom hlavnú úlohu má výbor pre financie a rozpočet. V druhom a treťom čítaní môžu poslanci predkladať pozmeňujúce návrhy, napríklad presunúť peniaze z jednej kapitoly do inej.

Schválený zákon podpisuje prezident. Ten ho môže, rovnako ako iné zákony, vrátiť parlamentu s pripomienkami. Poslanci ho potom môžu opätovne schváliť.

Kto dohliada na zodpovednosť

Od roku 2012 platí ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, známy ako dlhová brzda. Stanovuje hranice verejného dlhu a pri ich prekročení ukladá vláde povinnosti. Dodržiavanie pravidiel sleduje nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá návrh rozpočtu hodnotí a zverejňuje vlastné odhady. Podľa jej júlovej správy dosiahol hrubý verejný dlh na konci roka 2025 úroveň 61,4 percenta hrubého domáceho produktu.

Rozpočet nie je len účtovná tabuľka. Je to rozhodnutie o tom, čo krajina považuje v najbližšom roku za dôležité.

redakcia Svetlíka

Keď rozpočet nestihnú schváliť

Ak Národná rada zákon o štátnom rozpočte do začiatku roka neschváli, štát nezostane bez peňazí. Nastupuje rozpočtové provizórium. Počas neho môže štát každý mesiac minúť najviac jednu dvanástinu výdavkov rozpočtu predchádzajúceho roka. Obmedzenie sa nevzťahuje na niektoré položky, napríklad na splácanie dlhu či odvody do rozpočtu Európskej únie. Provizórium zabezpečí chod štátu, no bráni novým investíciám a zmenám, preto ho vlády zvyčajne chcú predísť.

Po skončení roka nasleduje záverečný účet, ktorý porovnáva plán so skutočnosťou. Aj štátny záverečný účet schvaľuje Národná rada. Hospodárenie s verejnými peniazmi okrem toho preveruje Najvyšší kontrolný úrad SR.

• Rozpočet verejnej správy sa zostavuje na tri roky, záväzný je prvý z nich.
• Makroekonomickú a daňovú prognózu pripravujú výbory s účasťou nezávislých expertov.
• Vláda predkladá návrh štátneho rozpočtu parlamentu najneskôr do 15. októbra.
• Parlament schvaľuje rozpočet v troch čítaniach, zákon podpisuje prezident.
• Bez schváleného rozpočtu platí provizórium s limitom jednej dvanástiny mesačne.